Čo ukončilo malú dobu ľadovú?
Čo hovorí veda...
Hlavnou príčinou otepľovania od konca malej doby ľadovej až do roku 1940 bolo hrejúce Slnko a z malej časti i sopečná aktivita. Avšak slnečná aktivita sa po roku 1940 ustálila a vplyv Slnka a sopiek od roku 1940 je skôr ochladzujúci. Skleníkové plyny sú hlavnou príčinou otepľovania po roku 1970.
Sme na konci malej doby ľadovej
„Globálna teplota stúpala stálym tempom 0.5°C za storočie od konca malej doby ľadovej v 17. storočí (kedy rieka Temža každú zimu zamrzla; naposledy sa to stalo v roku 1804). IPCC viní ľuďmi vypúšťaný oxidu uhličitého ako príčinu súčasného otepľovania. Na to, aby boli významné, sú ľuďmi vypustené emisie CO2 dostatočne vysoké až po roku 1940 – otepľovanie ale nastalo o viac ako storočie predtým.“ (David Evans)
Malá doba ľadová bola chladnejším obdobím medzi 16. a 19. storočím. Rieka Temža často zamŕzala. Severské kolónie v Grónsku neboli schopné prežiť kruté zimy. Po roku 1850 začala teplota stúpať. Ale ľuďmi vypúšťané emisie CO2 v 19. storočí boli len zlomkom z toho, čo vypúšťame dnes. Zapríčinili ľudské aktivity koniec malej doby ľadovej? Boli tu iné faktory? A čo to znamená pre súčasné otepľovanie? Tieto otázky sú položené v analýze, ktorá skúma rôzne faktory ovplyvňujúce klímu od 19. storočia (Meehl 2004).
V simuláciách boli použité dva prírodné faktory ovplyvňujúce klímu – sopky a Slnko. Sopečné erupcie znižujú zemskú teplotu na niekoľko rokov po výbuchu. Zníženie sopečnej aktivity po roku 1915 prispelo mierne oteplujúco na počiatku 20. storočia. Najväčší podiel na otepľovaní od 1880 ale pochádzalo ale od Slnka, ktoré sa až do roku 1940 postupne otepľovalo. Keď sa tieto dva faktory skombinujú, dobre vysvetlujú oteplenie od r. 1880 do r. 1940. Od roku 1940 majú ale Slnko a sopky na globálnu teplotu skôr mierne chladiaci účinok.
Obrázok 1: Výsledky modelov klímy pri zahrnutí iba prírodných vplyvov, porovnané s pozorovaním (čierna linka). ....[bude doplnené]
Na vyrátanie ľudského vplyvu na klímu boli použité tri dôležité faktory: ozón, sírnaté aerosoly a ľuďmi vyprodukované skleníkové plyny. Sírnaté aerosoly majú ochladzujúci účinok, ich podiel sa zvyšuje po roku 1950. Zmeny ozónu zapríčiňujú len mierne oteplenie. Najvýznamnejší dopad majú ale skleníkové plyny, ktoré na počiatku 20. storočia pôsobili pomalé oteplovanie, ktoré sa po roku 1970 zrýchlilo. Keď sa spoja všetky antropogénne vplyvy, nevykazujú veľký vplyv na teplotu medzi 1880 a 60. rokmi. Nemôžeme nimi vysvetliť otepľovanie od roku 1880, ale otepľovanie v závere 20. storočia áno.
Obrázok 2: Výsledky klimatických modelov so zarátaním antropogénnych vplyvov porovnané s pozorovaním (čierna linka).
Keď sa spoja antropogénne a prírodné vplyvy, objaví sa úzke prepojenie s globálnou teplotou. V tejto analýze Meehl dospel k záveru, že otepľovanie od roku 1880 do polovice 20. storočia bolo vo veľkej miere prirodzené a jeho hlavnou príčinou bolo Slnko. Otepľovanie od roku 1970 je zapríčinené človekom, najmä ním vypúšťanými skleníkovými plynmi.
Obrázok 3: Výsledky klimatických modelov, zahŕňajúcich prírodné aj antropogénne vplyvy a porovnané s pozorovaním (čierna linka).
Táto analýza je užitočnou pripomína, že nie len CO2 ovplyvňuje klímu. Aby sa skončila Malá doba ľadová, väčšinu počiatočného oteplenia zariadilo Slnko. Keď vplyv Slnka v polovici 20. storočia ustal, prevzali sme štafetu a odvtedy s ňou bežíme. Podľa Meehla 2004 nám minulé zmeny klímy ukazujú, ako veľmi je klíma citlivá na radiačné pôsobenie. Klíma, ktorá reagovala na vplyv otepľujúceho sa Slnka na začiatku 20. storočia, je rovnakou klímou, ktorá je teraz odpovedá na radiačné pôsobenie narastajúcej hladiny skleníkových plynov v súčasnosti.
Translation by lobotomia, . View original English version.
Skeptický argument...