Tu je zoznam vzťahu príčin a následkov, ktorý ukazuje že väčšina vplyvov klimatických zmien prinesie málo, či žiadne výhody, ale môže spôsobiť veľké škody a značné výdaje.

Poľnohospodárstvo

Zatiaľ čo je CO2 kľúčové pre rast rastlín, celé poľnohospodárstvo závisí tiež na stabilných dodávkach vody a klimatické zmeny majú tendenciu prerušovať tieto dodávky prostredníctvom sucha a záplav. Niektorí hovorili, že vyššie zemepisné šírky  – ako napríklad Sibír – sa môžu stať následkom globálneho otepľovania produktívne, ale pôda v Arktíde a hraničných oblastiach je veľmi chudobná a objem slnečného svetla dopadajúci na zem v lete sa nezmení, je totiž závislý na náklone zemskej osi. Poľnohospodárstvo môže byť tiež narušené prírodnými požiarmi a zmenami sezónnej periodicity, ktoré sa už dejú, a zmeny na pastvinách a dostupnosti vody by mohli mať vplyv na pastvu a prospech domácich zvierat. Väčšie otepľovanie môže mať tiež väčší vplyv na krajiny, ktorých klíma je veľmi blízko teplotného limitu (alebo ho už aj presiahla), ktorý znižuje produkciu, alebo spôsobuje neúrodu – napríklad v trópoch či v sub-Saharskej oblasti.

Zdravie

Teplejšie zimy by znamenali menej úmrtí, hlavne medzi citlivými skupinami, ako sú starší ľudia. Avšak, tá istá skupina je tiež citlivá na pridané teplo a očakáva sa až približne päťnásobný nárast úmrtí vplyvom vĺn horúčav v porovnaní s poklesom výskytu úmrtí zo zimy. Všeobecne sa súdi, že teplé podnebie umožní šírenie hmyzu, ktorý prenáša choroby, ako sú komáre; malária sa už objavuje na miestach, kde nikdy predtým nebola zaznamenaná.

Topenie na póloch

Aj keď možnosť celoročnej plavby cez Arktídu medzi Tichým a Atlantickým oceánom môže priniesť určité obchodné zisky, tie sú vysoko prevážené negatívami. Škodlivé vplyvy zahŕňajú stratu životného prostredia medveďov ľadových a zvýšenie ohrozenia lodnej dopravy blúdiacim ľadom. Strata ľadového albeda (schopnosti odrážať žiarenie) spôsobuje, že oceán absorbuje viac tepla, čo je pozitívna spätná väzba; otepľujúce sa vody zvyšujú topenie ľadovcov a ľadovej pokrývky Grónska, tak isto ako aj stúpanie teploty na Arktickej tundre, čo následne uvoľní metán, veľmi silný skleníkový plyn (metán sa tiež uvoľňuje z podložia morí, kde je viazaný v ľadových krištáľoch nazývaných klatráty – „metánový ľad“). Predpovedá sa, že topenie Antarktického šelfového ľadu prispeje k budúcemu stúpaniu hladiny oceánov a neprinesie žiadny úžitok.

Prekysľovanie oceánov

Vyvoláva veľké obavy; nie sú známe žiadne výhody zo zmeny pH oceánov. Tento proces je spôsobený pridaným CO2, ktorý je absorbovaný vodou a môže mať kritické destabilizujúce následky na celú oceánsku potravnú reťaz.

Topenie ľadovcov

Vplyv topenia ľadovcov je prevážne škodlivý. Hlavný je ten, že mnoho miliónov ľudí (jedna šestina svetovej populácie) je závislých na vode, ktorú ponúkajú každoročné cykly podzimného nárastu a jarného topenia ľadu. Tieto dodávky vody pre ľudí aj poľnohospodárstvo môžu zlyhať.

Rast hladiny oceánov

Mnoho oblastí sveta leží veľmi nízko a budú teda kruto zasiahnuté aj mierným stúpaním vodnej hladiny. Ryžové polia sú zaplavované slanou vodou, čo ničí úrodu. Morská voda kontaminuje riečnu vodu keď sa premiešava s čerstvou vodou vyššie proti prúdu, a vodonosné vrstvy sú znečistené. Pretože IPCC nezahrnulo do svojích projekcií prírastok roztopenej vody z ľadovej pokrývky Grónska a Antarktídy, vzhľadom na vtedajšie nejasnosti, ích odhady na zvyšovanie hladiny oceánov zrejme veľmi podceňujú rozsah tohto problému. Nevie sa o žiadnych výhodách zo stúpania hladiny oceánov.

Prostredie

Pozitívne vplyvy klimatických zmien môžu zahŕňať zelenšie dažďové pralesy a zrýchlenie dospievania rastlín v Amazónii, rozšírenie vegetácie do severnejších šírok a možné nárasty planktónovej biomasy v niekorých častiach oceánov. Negatívne vplyvy sú napríklad ďalšia expanzia oceánskych oblastí chudobných na kyslík, kontaminácia či spotrebovanie sladkej vody, zvyšovanie výskytu prírodných požiarov, rozsiahle vymieranie vegetácie následkom sucha, zvýšenie rizika vymierania korálov, úbytok globálneho fotoplanktónu, zmeny v mirgačných cestách vtákov a iných zvierat, zmeny sezónnych cyklov, rozvrat potravných reťazcov a strata druhov.

Ekonomika

Ekonomické dopady klimatickej zmeny môžu byť katastrofálne, zatiaľ čo existuje len veľmi málo možných ziskov. Sternova správa jasne ukázala celkové ohrozenie  ekonomiky, a zatiaľ čo špecifické čísla možno diskutovať, výdaje v dôsledku klimatickej zmeny by boli ďaleko vyššie ako výdaje na to, aby sme takej veľkej zmene predošli. Konkrétne scenáre predstavené v IPCC AR4 by znamenali, že budeme čeliť masívnej migrácii, ako sa budú postupne zaplavovať nízko položené krajiny. Narušenie globálneho obchodu, dopravy, dodávok energii a pracovného trhu, bankovníctva a financií, investícií a poisťovníctva by spôsobili pohromu pre stabilitu rozvojových aj rozvinutých národov. Trhy by boli vystavené rastúcemu kolísaniu a inštitucionálni investori, ako penzijne fondy a poisťovacie spoločnosti by zažívali vážne problémy.

Rozvojové krajiny, z ktorých niektoré sú už teraz zapletené do vojenských konfliktov, môžu byť vtiahnuté do väčších a viac natiahnutých sporov o vodu, dodávky energii a jedla, z čoho všetko môže rozvrátiť ekonomický rast v čase, kedy budú rozvojové krajiny trápené oveľa viac povestnými prejavmi klimatických zmien. Je všeobecne prijímané, že škodlivé efekty klimatických zmien sa budú vo veľkom prejavovať v krajinách, ktoré sú najmenej vybavené na prispôsobenie sa, sociálne aj ekonomické.